Múzeum Andyho Warhola

Autor: Alica Grossová | 31.7.2013 o 11:07 | (upravené 1.8.2013 o 6:55) Karma článku: 4,50 | Prečítané:  260x

Chcela by som dat do pozornosti výnimočnosť Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach, ktoré je ako jediné na svete... v New Yorku môžeme nájsť jeho galériu a výstavy po celom svete. Málokto však vie, že tento popartový umelec má korene na Slovensku.

 

Dnes si konečne môžem odfajknúť ďalší bod “Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach” na mojom “To do” liste. Chystala som sa tam už asi jedno storočie. Avšak pre vzdialenosť a ťažšiu dostupnosť sa mi to nedarilo...

V jedno sobotné ráno som vstala a konečne tam vyrazila spolu so svojim spolužiakom a jeho ex-svokorou,  ktorá pochádza z východného Slovenska a rozhodla sa ísť s nami aby navštívila brata v rodičovskom dome. Trochu vtipná trojgeneračná kombinácia, ale cestou nenastalo ticho ani na chvíľku... Keď kontrolka benzínu zasvietila načerveno, zastavili sme natankovať, no pre výpadok elektrického prúdu to nebolo možné. Malou útechou bol objav novinky čokoládovej tyčinky, banán v bielej čokoláde...

Už okolo pol jednej som sa ocitla v malebnom mestečku Medzilaborce. Pri pokladni som našla študentku, ktorá mi predala vstupenku. Avšak potrebovala som aj lektora pre podrobnejší výklad. Pre svoju bakalársku prácu som chcela získať čo najviac informácii. No nemohla nemohla som sa k nikomu dostať, pretože to vyzeralo tak že v mestečku vládne chrípkový vírus a všetci ležia doma v horúčkach. Či to je pravda alebo len neochota pracovať cez víkend netuším. V múzeu boli okrem obrazov vystavené aj osobné veci Andyho Warhola ako wolkmen, slnečné okuliare a oblečenie. Jeho diela boli unikátne, no väčšinu som už poznala z rôznych publikácii. V dnešnej dobe majú veľkú hodnotu. Ako som sa neskôr dozvedela obraz “Red Lenin” by sa mohol vydražiť za minimálne 10 tisíc dolárov.

Toto múzeum je zamerané nie len na život Andyho Warhola, ale najmä na jeho rodičov, ktorí pochádzajú z tejto východnej časti Slovenska, konkrétne z Mikovej. Dnes bohužiaľ na mieste ich domu nie je žiadna pamätná izba a ani pomník.

V múzeu bola vystavená aj kniha Julie Warholovej, Andyho matky, kde som v nadpise zachytila jediné slovo, ktorému by som mohla rozumieť – kantorovanie. Kantor znamená v polštine zmenáreň. Ďalej som tu našla Júliine splnomocnenie o tom, ze sa vzdáva svojho majetku v prospech svojej sestry Evy Bezákovej, obraz Warholovcov, ktorý sama maľovala, jej listy a iné fragmenty.

Slávne obrazy Marilyn Monroe

mm_tab_tab.jpg

 

Pri odchode z tohto múzea som bola nadšená, že som sa tu konečne dostala, ale zároveň sklamaná pre nedostatok informácii o živote Warholovcov. Nič nové, čo by mi knižnica nebola schopná poskytnúť som tam nenašla...

Jedna z variácii obrazov Mony Lisy

mona_tab.jpg

 

Išli sme sa neskorší obed do jedinej otvorenej reštaurácie v meste, penzión Andy. Na jedlo sme čakali vyše polhodiny a keď sme sa spýtali čašníčky kedy bude jedlo hotové, len nám nezdvorilo odvrkla, že majú veľa objednávok. Obzrela som sa a okrem nášho bol obsadená ešte jeden stôl. Medzitým nám volala už aj svokra, ktorá už stihla dať do poriadku okolie rodinného domu a bolo jej aj chladno, pretože vonku aj napriek jarnému obdobiu stále vládla pani zima. Vyzdvihli sme ju az po hodine sľubovaného príchodu a kufor auta zaplnila orechmi a jablkami v igelitových taškách. Rozprávali sme jej, čo sme v múzeu našli, ale zároveň sa aj posťažovali pre nedostatok poznatkov. Svokra si spomenula, že Andyho sesternica, pani P***ivňáková, býva v neďalekej dedinke (stále mám ten hlúpy zlozvyk z detstva, smiať sa zo zaujímavých priezvisk). A tak sme neváhali a šli na prieskum. Na ulici sme stretli miestne babky, ktoré nám zadali inštrukcie, kde pani P***ivňáková býva: “Ďalej na tejto ulici je pomarančový dom a je to hneď ten dom oproti, naľavo, s takým istým balkónom ako mám ja” teta ukázala na dom po svojej pravici. Tak sme pokračovali ďalej po ulici a narazili na tri oranžové domy a oproti asi päť domov. Našťastie iba jeden z nich mal balkón. Zazvonili sme a dvere nám otvoril asi šestdesiatročný pán. Svokra sa s nim začala rozprávať po rusínsky, takže som nič nerozumela. Reagoval pár slovami a premeriaval si ma očami viackrát odhora-nadol. Z jeho výrazu som usúdila, že vie niečo, čo by som chcela zistiť. Potom prekonvertoval na slovenčinu s tým, že jeho manželka nie je doma, je v Košiciach. Hovoril, že on má o šiestej nejakú schôdzu. Tým len potvrdil moju domienku, že Andyho poznal veľmi dobre. Vysvetlila som mu, ze píšem zaverečnú prácu a v podstate nemám z čoho čerpať poznatky, pretože všetci lektori múzea sú chorí. Samozrejme, že je veľa literatúry o Andym Warholovi, ale chcela som práve niečo, čo v nijakej publikácii nenájdem. Ako som dúfala, nakoniec nás pozval dnu. Nahlas som ľutovala, že mu nenesieme ani len čokoládu. Tak Roman šiel, spolužiak, hľadať ešte nejaké otvorené potraviny a vrátil sa s fľašou Absolut vodky. A to vôbec netušil, že práve fotografia tejto fľaše  tvorí niekoľko z Andyho umeleckých výtlačkov.

Ujo P***ivňák začal na stôl chaoticky znášať občerstvenie, fotografie, listy a iné predmety. Potom nám spravil kávu, sebe doniesol obrovský kus rezňa s paprikou a dvoma krajcami chleba, konečne sa usadil a popri jedení začal rozprávať.

“Warholovci boli nenápadný pár, ktorý žil v Mikovej. Nedávno sa na základe hrobu zistilo, ze mali aj dcéru, ktorá však zomrela ešte ako bábätko. V tom období bolo vysťahovalectvo veľmi vysoké. Pán Warhola odišiel pracovať do baní vo Virginii. Po polroku sa k nemu sťahovala aj manželka Júlia. Mala sa plaviť loďou z Gdánska spoločne so svojou kamarátkou. Po ceste cez Poľsko však zistili, že doklad, ktorý majú (vtedy neexistovalo nič ako cestovný pas) povoľuje vstúpiť na palubu len jednej osobe. Tak bola Júliina kamarátka nútená vrátiť sa domov. Po dvojmesačnej plavba sa Júlia bezpečne dostala do pensylvánskeho Pittsburghu. Tam porodila troch synov Paula, Johna a Andyho. Andyho otec zomrel, keď mal trinásť rokov. John vzal zodpovednosť na svoje plecia a staral sa o rodinu. Júlia ostávala doma len s najmladším synom. Nikdy sa nenaučila po anglicky, takže so svojimi potomkami komunikovala len po rusínsky. Andyho tvorba bola výrazne ovplyvňovaná matkou, ktorá vytvárala s čiernobielych fotografii farebné obrazy. Bola taktiež veľmi dobrou speváčkou. Doma, v Mikovej, spievala v miestnom kostole.” Keď pán P***ivňák spomenul slovo kantorovanie v tejto súvislosti opýtala som sa na význam slova kantor. Znamená to po rusinsky spev… žiadna zmenáreň ako som sa domnievala J. To už dávalo logiku. Svojej sestre Eve Bezákovej, naďalej žijúcej v Mikovej,  dokonca poslala platňu plnú kresťanských piesní, ktoré sama naspievala. Tento album je jediný na svete a vlastní ho miestne Múzeum Andyho Warhola. Pani Eve chodili zásielky z Ameriky dosť často. Dostala napríklad aj  päť metrov látky alebo len jednu topánku z páru. Je to vraj znak typického správania rusínov, ktorí sú veľmi šporohlivý a odkladajú všetko, čo by sa ešte niekedy mohlo na niečo zísť. Tieto predmety používali deti Evy Bezákovej ako hračky, zničili sa a neskôr skončili na smetisku, čo je veľká škoda. Neskôr Evina dcéra pri konverzácii prišla na to, že jej bratranec, Andy Warhol je slávny maliar. Dopomohol k tomu pán Bycko. Miestny učiteľ výtvarnej výchovy a znalec umenia, ktorý sa podieľal na založení múzea. Počas komunizmu ľudia nemali takmer žiadny prístup k zdrojom o dianí v zahraničí. Dozvedel sa však, že slávny Andy Warhol má korene na východe Slovenska. Pátral teda po jeho pôvode a natrafil na rodinu Warholovcov a postupne k Bezákovcom.  Pýtal sa ich na rodinu žijúcu v USA. Oni spomenuli Júliu a Pavla, Jána a Andreja Warholu, ale ani jeden z nich nie je umelec. Najstarší Pavol vlastní podnik zbierajúci triedený kov, Ján pre spoločnosť Sears a najmladší Andrej je maliar. Postupne začali rozumieť čo Júlia myslela slovom “maliar” vo svojich listoch. Ľutovali, že sa nezachovali zaslané predmety ako topánky, ktoré boli vlastne  prvými Andyho návrhmi.

Eva Bezákova šla navštíviť svoju sestru a jej synov do New Yorku, kde žila s Andym. Paul a John ostali v Pitsburgu, kde si založili rodiny. Po mesiaci sa Eva vrátila naspäť na Slovensko. Rozprávala o tom aký je Andy Warhol veľký pedant. Do jeho ateliéru umiestneného na najvyššom treťom poschodí nesmela vstúpiť. Táto miestnosť bola označovaná ako továreň. Keď tam Eva napriek zákazu vošla, pochopila prečo. Andy bol taktiež zberateľ mnohých zbytočných predmetov a všetko skladoval práve tu. Vodil tu rôznych podivínov, s ktorými pracoval na svojich filmoch. Zvláštny je najmä jeho film Sen natočený v roku 1963, ktorý sa celý odohráva na jednom mieste a zachytáva správanie jeho priateľa počas spánku. Eva tam zhliadla aj obrovský obraz plný jednodolrových bankoviek. Ten sa na nedávnej aukcii vydražil za približne 30 miliónov eur.

Odchod Evy Bezákovej na cestu do New Yorku

odchEvyB_tab_tab.jpg

 

Pán P***ivňák bol taktiež na návšteve u Paula Warhola v USA, dokonca niekoľkokrát. Stretol sa s Johnom, ale nepodarilo sa mu osobne stretnúť s Andym. Bol dlhodobo zaneprázdnený. Chystal sa navštíviť Slovensko, avšak to už nestihol.

Pán P***ivňák ďalej spomínal na založenie múzea. Hlavným zakladateľom bol pán Bycko. Peniaze boli získané najmä z Nadácie Andyho Warhola, ktorej viceprezidentom bol jeho brat John, ktorý doletel na Slovensko dva dni pred pádom newyorských dvojičiek, a pre deficit letov sa stal našim väznom. Zaujímavý bol pre všetkých obsah jeho kufrov, doniesol si dokonca aj toaletný papier a to z dôvodu rozprávanie jeho matky o podmienkach života na Slovensku. Netušil, že životný štandard vzrástol aj u nás. Po smrti matky slovenskí príbuzní stratili s Warholovcami kontakt, pretože bratia rozprávali síce rusínsky, ale nevedeli rusínsky aj písať. Preto sa snažili čo najčastejšie navštevovať rodnú dedinku svojich rodičov.

Prišla som na to, že informácia, ktorú som získala v San Franciskom múzeu de Young, že Andy Warhol pochádza z Košíc, je milná. Nečudo, veď on sám pri otázke jeho pôvodu reagoval “prišiel som od nikadial”. Možno to bolo aj tým, že obyvatelia nášho územia v tom období často menili štátnu príslušnosť. Ako mi však pán Protivňák prezradil, dobre vedel, kde sú jeho korene. Údajne jeho rodinu každoročne navštevovala poľská umelkyňa, ktorá k nim prišla na zdvorilostnú návštevu a vždy tam nechala obálku naplnenú dolármi. Rodina sa domnieva, že takto ich Andy obdarovával.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?